Neváhal som ani sekundu a okamžite som vzal nohy na plecia. Vzdorovať sa neoplatilo. Kým by som si stihol zložiť môj blaster z chrbta, jedna z kopijí by mi prerazila hruď. Čo najsvižnejšie som sa predrel hustými kríkmi a podivnými rastlinami, až som sa ocitol naspäť v lese. Bežal som ešte rýchlejšie, ako počas prenasledovania oranžového zvieraťa. Za chrbtom som počul škrekot jeho druhov a cupitanie tenkých, ale rýchlych nôh.

Rútil som sa priamo k miestu, kde som vyštartoval ako predátor za loveným zvieraťom. Presne tam som spravil osudovú chybu a opustil posádku. Utekal som stále rovno, za sebou som počul monštruózne nepríjemné hlasy bytostí, ktoré som rozčúlil zabitím ich zvieraťa. Som ja ale hlupák, povedal som si, keď som si uvedomil, akú hlúposť som spravil. Cítil som nepríjemný pocit, ktorý ma nútil otočiť sa. Každú chvíľu som očakával, kedy ma tvory s jantárovými očami dobehnú a roztrhajú na márne kúsky. Ich kroky sa ku mne každou sekundou približovali a ja som stále nevidel posádku. Po prvýkrát v mojej doterajšej kariére si strach a zúfalstvo podmanili môj rozum. Spanikáril som, roztočila sa mi hlava a potkol som sa o koreň, ktorý zo zeme vyčnieval aspoň dvadsať centimetrov.

Otočil som sa a uvidel niekoľko štíhlych zvierat, ako sa štvornožky približujú rovno ku mne. Ich jantárové oči svietili červenou farbou a ceriac tesáky im tiekli sliny z papule. V rýchlosti som sňal svoj veľký blaster z chrbta a poležiačky som namieril zbraň na čriedu šeliem v snahe zachrániť sa. Vystrelil som a z mojej zbrane vyletel modrý laser, ktorý prešpikoval hlavu jedného zo zvierat. Vystrelil som znova niekoľkokrát, no dve strely skončili v červeno-zeleným lístím pokrytej zemi a zvyšné leteli vysoko nad ciele.

Medzi hustým porastom stromov som uvidel dvojnohé tajuplné postavy, ktoré ma prenasledovali rovnako ako som pred chvíľou prenasledoval ja ich zviera. Jeden z oranžových tvorov pridal do behu a v šprinte sa rútil naskrz zem posievajúce rastliny. Vyskočil a s otvorenou papuľou a svižnými labami, vystrojenými veľkými pazúrmi, letel priamo na mňa. Nemal som šancu brániť sa tejto agresívnej šelme, ktorá chcela pomstiť svojho druha. Zakryl som si tvár rukou, keď zrazu šelmu niečo odhodilo nabok. Pozrel som sa na jej bezvládne telo a uvidel veľkú dieru, z ktorej sa dymilo. Rýchlo som sa postavil na nohy a vtom lesom preletela salva laserov, ktorá skolila ďalšie dve šelmy. Zvyšné sa v rozruchu rozutekali do strán alebo vrátili k svojim pánom. Rozbehol som sa smerom, odkiaľ prichádzali strely a uvidel som celú posádku, ako sa krčí za kríkmi či stromami s blastermi pripravenými na defenzívnu paľbu.

„Všetci sa kryte!“ skríkol som na nich a schoval sa za jeden z hrubých kmeňov. „Majte oči na stopkách. O chvíľu zazriete niečo oveľa nebezpečnejšie. Myslím, že sme objavili novú civilizáciu. No je veľká smola, že nie sú práve najpriateľskejší.“

„Čo sa stalo, Shane?“ spýtala sa rozrušene Carly a pozrela sa na mňa ustarostene. „Nevieš si predstaviť, ako som sa zľakla.“

„To zviera som zabil, no, nanešťastie, rovno pred očami tých bytostí, ktoré po mne teraz idú,“ snažil som sa jej vysvetliť, dychčiac po náročnom behu.

„Dopekla, ničomu nerozumiem,“ nervózne sa rozkríkla. Ostatní na mňa hľadeli rovnakým pohľadom.

„Jednoducho si kryte zadky, inak vás tie potvory pozabíjajú,“ povedal som priamo.

Vtom sa do jedného z mužov zabodla dlhá kopija. Chlap vrieskal od bolesti. Už sa mu nedalo pomôcť.

„Ústup!“ zvolal som a pomalým krokom som strieľajúc cúval. Zrazu kopija, zabodnutá v mužovom tele, začala pulzovať a meniť farbu. Zo sivej kovovej farby sa zmenila na svetlomodrú. V tej istej sekunde ozbrojencove telo vybuchlo, rozletelo sa na márne kúsky a jeho vnútornosti zostali visieť na stromoch a rastlinách. Niekoľkým členom posádky sa pri pohľade na túto nechutnosť obrátil žalúdok a ich nie veľmi bohatý obsah skončil na zemi.

„Strieľajte!“ vydal som rozkaz a zahájil odvetnú paľbu.

Lesom sa prekutrávali rôznofarebné lasery, ktoré sa odrážali od čiernej zbroje mohutných postáv. Jedna z mojich striel zasiahla nekrytú tvár tvora a ten sa v momente zrútil na zem. Ostatné bytosti sa pozreli na nevládne telo svojho spolubojovníka a ich rev sa rozľahol celým lesom. Strmhlav sa rozbehli na nás a jeden z nich natiahol ruku. Kopija, ktorá zostala ležať na zemi po výbuchu mužovho tela sa zdvihla zo zeme a preletela tvorovi priamo do dlane. Vzduchom preleteli ďalšie tri kopije. Dve zasiahli členov posádky a jeden sa zabodol do stromu, pri ktorom sa krčil Scott.

„Scott, pozor!“ zakričal som, no bolo neskoro.

Tentoraz sa okolím nerozleteli len kúsky tela a krv, ale aj ostré drevené triesky. Jedna z nich preletela mužovi, kľačiacemu povedľa mňa, tvárou. Vtom sa mi zahmlil zrak a pocítil som náhlu bolesť. Pozrel som sa na svoju nohu a uvidel veľkú triesku, ktorá sa mi zabodla do neobrnenej časti lýtka. Zakňučal som od bolesti a padol na zem. Kým som mal v tele adrenalín a bolesť bola minimálna, vytiahol som si triesku z nohy.

Vrchná časť stromu sa zrútila k zemi a privalila Scottovi obe nohy. Kmeň ho priklincoval k trávnatej ploche a nemohol sa pohnúť. „Shane, pomôž mi!“ skríkol na mňa.

Už som šiel vykročiť k nemu, keď vtom som začul desivé jačanie Carly. Obzrel som sa za seba a uvidel, ako na nej leží oranžová šelma a šľahá po nej tesákmi. Carly sa snažila brániť, no tvor jej zahryzol do pozdvihnutej ruky.

Keď som začul jej bolestný výkrik, neváhal som ani sekundu, no náhle som si spomenul na Scotta. Ležal tam privalený bez šance brániť sa. Dočerta, zanadával som si, keď som zistil, že musím urobiť veľké rozhodnutie. Chcel som pomôcť obom, no nedalo sa rozbehnúť do dvoch smerov naraz.

Ženský výkrik znova zaznel pomedzi zvuky laserov. Dostal som impulz a moje nohy sa okamžite rozbehli k nej. Aj napriek bolesti, ktorá mi vystreľovala do lýtka, som bol pri nej za pár sekúnd. Pažbou som udrel šelmu do hlavy a zabodol som jej dýku do hrude. Zviera zostalo nehybne ležať na zemi. Pomohol som mojej priateľke postaviť sa a okamžite som sa obrátil ku Scottovi.

„Pozor!“ skríkla Carly a stiahla ma dozadu. Tesne predo mnou preletela ostrá ničivá kopija. Keď som uvidel jej vibrácie a zmenu farby, v duchu som sa prežehnal, privrel oči a očakával výbuch. Odhodilo ma aj s Carly tri metre ďaleko.

Našťastie sme neutrpeli žiadne vážne zranenie a rýchlo sme sa pozviechali. Opäť som vykročil ku Scottovi, ktorý držal v ruke blasterovú pištoľ a strieľal po prichádzajúcich nepriateľoch. Jedna z nebezpečných bytostí pred neho hodila zelenú guľu, ktorá sa v momente dopadu premenila na veľkého vrúbkovaného červa s ostrými zúbkami. Dopekla, čo to je? pomyslel som si a vykročil smerom k môjmu kamarátovi. No bolo neskoro. Červ sa prevŕtal cez skafander k jeho znehybneným nohám. Cestu mi odrezala jedna zo šeliem a mne od zúfalstva vyhŕkli slzy.

„Nie! Pomoc! Pomoc!“ vrieskal Scott a trepal sebou. Červ sa mu prehrýzol pokožkou a blúdil po jeho tele. „Nie!“ Scott nevedel vydržať bolesť a vrieskal čoraz viac a viac.

Namieril som blasterom na šelmu a jednou rýchlou strelou som jej prepálil mozog. Rozbehol som sa ku Scottovi. Červ sa zrazu objavil pod jeho kožou na krku a vyliezol von. Objavilo sa vo mne trochu nádeje, no tá okamžite pohasla, keď som na vlastné oči uvidel, ako podlhovastý tvor vlieza môjmu priateľovi do úst. Prišlo mi zle a Scottov krik náhle stíchol, keďže sa jeho hrdlom dral zelený červ.

„Zastrel ho! Zbav ho toho utrpenia!“ kričala na mňa Carly pomedzi plač, ktorý ju v tom momente zmáhal.

Namieril som blaster na Scottovu hlavu. Nemohol som zabrániť slzám, ktoré sa silou mocou drali z mojich očí. Ledva som kvôli ním videl. Mieril som na neho pár sekúnd, no výstrel stále nezaznel.

„Nedokážem to! Nemôžem!“ kričal som od zúfalstva a sklonil zbraň. „Prepáč, Scott,“ povedal som skôr pre seba, ako pre neho. Červ už zaliezol do Scottových útrob celý, a lesom sa znovu ozval priateľov krik.

Carly pozdvihla svoj ľahký blaster a prehovorila: „Tak to urobím...“ No v tom momente ju prerušil výbuch, ktorý nastal v Scottovom tele. Čiernovlasý mládenec dopadol rovnako, ako aj jeho predchodcovia. Inštinktívne som sa obrátil bokom, roniac slzy nad utrpením môjho najlepšieho priateľa.

„Nie! Scott!“ zakričal som, no keď som sa naspäť obrátil k miestu, kde ležal, uvidel som len červené škvrny na zemi a rastlinách navôkol. Padol som na kolená, neveriac tomu, čo sa stalo. Scott, prepáč. Je to moja vina, nariekal som v duchu. Utrel som si slzy, ktoré sa mi valili po lícach a pozdvihol zbraň. Pozrel som sa na posledných štyroch mužov, ktorí sa skrývali za stromami a snažili sa zatlačiť útočiacich netvorov. Sme bez šance, usúdil som.

„Ústup! Všetci k vodopádu!“ skríkol som na vojakov a chytil Carly za ruku, ťahajúc ju preč z tohto pekla.