„Och bože,“ zakryla si Grace ústa a zároveň sa odstúpila, „to je nechutné. Čo to má s telom?“

Jack si k nemu čupol a skúmal zvláštne úkazy na jeho tele. Oblečenie, ktoré mal na sebe, mu pripomínalo oblečenie nejakého kmeňa, akoby patril k nejakému spoločenstvu. Telo mal svalnaté, určite je silnejší, než si mysleli. Mutant bol vyšší ako oni, mohol mať aj 2 metre. Jeho hlava bola doškriabaná a mierne sfarbená do siva, čo nebolo pre človeka typické. Takisto pokožku mal svetlosivú, ako keby tu ležal už dlhšie. Prsty na rukách boli predĺžené, no na nohách boli normálnej dĺžky. V jeho dlaniach si Jack všimol otvory, ktoré vyzerali ako čiaška mäsožravej rastliny. No ešte stále nezistil pôvod toho zápachu. Vtom si všimol na jeho bruchu veľkú ranu, vyzeralo to, ako keby mu niekto vytrhol kus mäsa z tela. Škrabance na tvári vyzerali ako od nejakej šelmy. Pravdepodobne s ňou musel bojovať. No keďže sa zdá, že všetko je na tejto Zemi gigantické, pokojne ho mohla tá šelma poraziť. Zranenia boli určite smrteľné. Musí tu ležať už dlhšie, možno preto z neho tiahne na sto honov.

„Čo to má, dopekla, znamenať?“ spýtal sa udivene Jack, ktorý ešte stále nemohol uveriť tomu, čo to pred ním leží.

„Ja neviem, no poďme preč. Nemám chuť sa na to pozerať,“ odvetila mu Grace.

„Počkaj,“ podozrivo povedal jej druh, položil svoju helmu vedľa mutanta a natiahol sa za jeho rukou.

„Čo to robíš, Jack?“ spýtala sa vystrašene Grace.

„Chcem zistiť, čo má znamenať ten otvor v jeho dlaniach. Naozaj sa všetko na tejto Zemi tak teatrálne zmenilo?“ položil si Jack neobjasnenú otázku.

„Jack, nerob to, prosím ťa. Nedotýkaj sa toho!“ Grace znova ustúpila.

No Jack ju nepočúvol a chytil neznámemu tvorovi ruku. Na dotyk bola studená a drsná. Otočil ju dlaňou hore a zapozeral sa do vnútra čudného otvoru.

„Čo si myslíš, že to je?“ spýtal sa Jack Grace.

„Netuším,“ odpovedala mu.

Vtom sa v okamihu sekundy udialo to, na čo vôbec neboli pripravení. Ruka mutanta chytila zápästie Jacka a začala ho dláviť. Tvor prudko otvoril oči. Jack sa najprv zľakol, no potom zostal v úžase a bez slova pozoroval, čo sa z tvora vykľulo. Neprekážala mu ani tá bolesť, ktorá mu vystreľovala do celej ruky kvôli silnému zovretiu neznámeho tvora. Jeho prenikavé červené oči boli plné nenávisti a chuti zabiť. Vycerené zuby, ktoré ukázal, boli ostré ako britvy. Podobali sa na zuby šeliem. Jackovi prebehlo hlavou, či to nemôže byť nejaký upír, no potom túto myšlienku zavrhol. Už dávno o nich nepočul. Po tretej svetovej vojne sa nikto nesnažil zisťovať o takýchto čudných tvoroch nejaké informácie. Každý sa staral len o vlastné prežitie. No jeho prastarí rodičia vraj prežili éru, v ktorej sa objavili. Neveril tomu, no v tejto chvíli sa mu tieto spomienky vrátili. Pozeral s úžasom na tvora, ktorý však nad ním nemal zľutovanie. Jack bol taký užasnutý, že si vôbec nevšimol, ako sa z dlane tvora, kde bol malý otvor podobný mäsožravej rastline, vysúvajú drobné zúbky, ktoré vyzerali byť hrozivo ostré.

„Jack!“ skríkla Grace, odhodila helmu a vytiahla z opasku zbraň. Namierila ju na tvora a chystala sa vystreliť.

Vtom sa stalo niečo, čo Jacka konečne prebralo. Tvor mu pustil ruku a z celého hrdla zareval. Zvuk, ktorý vydal, znel tak hrozivo a hlasno, že sa im od strachu rozbúchali srdcia a museli si zakryť uši, aby zastavili prílev nepríjemného zvuku. Mutantovo telo sa prehlo a z jeho rany na bruchu sa vymrštil dlhý červ, ktorého hlavička bola posiata desiatkami zubov.

„Preboha! Jack! Vypadnime odtiaľto!“ zakričala Grace a stiahla Jacka k sebe.

Mutant reval, z jeho brucha vychádzali ďalšie červy a Jack s Grace sa snažili čo najskôr vypadnúť. Prekvapilo ich, ako rýchlo sa to všetko zomlelo, a preto nečakali silu, s akou červy udrú. Obmotali Jackovi nohy a zrazili ho na zem. Ťahali ho smerom k mutantovi, ktorý sa ešte stále snažil zbaviť tej neuveriteľnej bolesti pomocou revu.

„Grace, strieľaj!“ kričal Jack popritom, ako sa šúchal po zemi bližšie a bližšie k záhube v podobe zožratia červami.

Grace namierila zbraň, no jej ruky sa tak triasli, že nevedela poriadne zamieriť. Načo má vlastne strieľať? Čo má zabiť skôr? Nevedela to, no dlhšie nečakala a namierila hlaveň zbrane priamo na hruď neznámeho zmutovaného tvora. Modlila sa, aby mal srdce tam, kde aj normálny človek. Jeho oči sa na ňu zamerali a zreničky sa rozšírili. Vycerené zuby ju vystrašili, no vedela, že to musí urobiť. Musí zachrániť Jacka. Veď si to navzájom sľúbili.

Zaznel výstrel. Tvor poslednýkrát zareval, natiahol ruky k svojmu bruchu a pomocou ostrých zubov, ktoré mu vyrástli v otvoroch na dlaniach, rozrezal červom telá. Všade vystriekla žltá tekutina a odrezané polovičky tiel červov dopadli na zem vedľa mutanta. Jack, ktorý sa v nich zmietal, sa z nich snažil dostať, no nešlo to. Stále žili. Okamžite k nemu pribehla a pomocou noža, ktorý vytiahla počas behu, rozsekla posledné časti červov, ktoré držali Jacka za nohy. Hlavy červov plné ostrých zubov vydali prenikavý zvuk a potom z nich vytiekla žltá tekutina. Mutant ešte poslednýkrát zazrel na oboch, jeho oči sa zavreli a začuli iba jeho posledný výdych. Nastalo ticho. Z červov ešte stále vytekala neznáma tekutina a tvor sa už ani nepohol. Bolo počuť iba ich prerývané dýchanie a bijúce srdcia, ktoré čerpali krv plnú adrenalínu. Grace, ktorá ešte stále držala nožík v ruke, sa postavila a s údivom v očiach sa pozerala okolo seba. To, čo sa tu teraz odohralo, ju vyviedlo z miery natoľko, že nebola schopná povedať ani slovko. Jack od seba na zemi odkopol telá červov a snažil sa postaviť. Jeho nohy však boli slabé, červy mu ich poriadne zovreli. Kŕče, ktoré následne prišli, sa nedali vydržať. Chcel veriť tomu, že červy ho ničím nenakazili a ani neporanili. No mýlil sa. Žltá tekutina, ktorá sa ocitla po boji na jeho nohách, mu začala rozožierať kožený oblek.

„Grace! Vodu! Preboha, vylej mi na to vodu!“ kričal.

Grace okamžite odhodila nôž, zohla sa k Jackovi a vytiahla z ruksaku fľašu vody. Vyliala mu ju celú na nohy a odhodila. Rýchlo mu pomohla postaviť sa a čakali, čo sa bude diať. Našťastie, voda zabránila tomu, aby to Jackovi rozožralo nohy úplne.

„Čo to, dočerta, bolo?“ vydýchol si Jack a pozrel so strachom v očiach na Grace.

„Netuším, no už to nikdy viac nechcem zažiť,“ strhla sa od hnusu Grace a obzrela sa okolo seba. „Myslím si, že ani zďaleka nie sme pripravení na to, čo si pre nás tento svet prichystal.“

Jack sa pozrel do jej očí a odvetil: „Mýlil som sa. Toto je ešte len začiatok...“